Výslovnosť

Vývin výslovnosti sa začína hneď po narodení a keďže deti s rázštepom majú v ústach defekt, nedokážu vydávať zvuky a džavotať tak ako zdravé bábätká. Až do operácie podnebia (tá sa vykonáva zvyčajne okolo 12. mesiaca života) majú prepojenú ústnu a nosovú dutinu a preto nemôžu tvoriť také zvuky, ktoré vyžadujú tlak v ústach. Nedokážu tvoriť zvukové reťazce ako "bababa, dada, gege..."  tak, ako ich počujeme u bábätiek bez rázštepu. Deti s rázštepom tvoria iba také zvuky a slabiky, ktoré tlak nevyžadujú - "mamama, ňaňa, heja, uauaua" a pod. Aj prvé slová týchto detí zvyčajme pozostávajú z hlások M, Ň, H, J a vokálov. Niektoré deti sa v prvom roku života naučia tvoriť aj tzv. kompenzačné zvuky, ktoré produkujú v hrdle alebo v nose. Tieto zvuky sa neskôr ustáliť aj v štruktúre ich prvých slov. V nasledujúcej tabuľke sú vypísané spoluhlásky, ktoré vyžadujú tlak a spoluhlásky, ktoré tlak nevyžadujú.

Po úspešnej operácii podnebia dieťa nadobúda normálnu ústnu dutinu, rýchlo sa naučí vytvárať tlak v ústach a môže sa aj samo a bez logopedickej terapie naučiť tvoriť normálne hlásky ako B, P, D, T, K a Ť. Niektoré deti však budú potrebovať pomoc logopéda a rodičov: môžu mať ťažkosti prísť na to, ako tieto správne zvuky tvoriť a ak si už zvykli tvoriť kompenzačné zvuky, budú sa o ne opierať počas tvorby prvých slov. Kompenzačné zvuky tvorené v hrdle a nose sú zvyčajne veľmi silným motorickým a výslovnostným návykom a malé dieťa ešte nevníma, nepočuje a nerozlišuje, že tieto zvuky znejú zvláštne a že sú nesprávne. Potrebuje určitú stimuláciu, pomoc a vedenie na to, aby si od nich takpovediac odvyklo a aby začalo tvoriť nové slová už so správnymi hláskami. Tomu sa dá napomôcť metódami ranej intervencie - link.

Existuje niekoľko typov kompenzačných zvukov: glotálny zvuk, dva faryngálne zvuky, nazálny a nazofaryngálny zvuk. Patria sem aj atypické výslovnostné stratégie ako je cmukanie, mľaskanie a vťahovanie vzduchu, ktoré tiež občas deti s rázštepom používajú. Všetky tieto zvuky dokážu zakomponovať do slov a ich produkcia je potom zvláštna a málo zrozumiteľná. Pre bližšie informácie kontaktujte logopéda. 

Ďalším - o niečo menej závažným - problémom detí s rázštepom je, že často nevedia vyslovovať spoluhlásky končekom jazyka. Nevieme presne, prečo je to tak. Existuje niekoľko hypotéz o príčine tohto vývinového javu, ale sú to zatiaľ iba hypotézy a domnienky výskumníkov, žiadna z nich nebola stopercentne potvrdená. Faktom však je, že asi polovica detí s rázštepom si osvojí namiesto správneho T, D, N a sykaviek zvuky, ktoré sú tvorené v zadnej časti úst, tzv. palatálne alebo velárne zvuky. Znejú tiež zvláštne, nesprávne a atypicky a deti nimi nahrádzajú predné spoluhlásky, ktoré majú byť tvorené na ďasne za zubami a končekom jazyka. Vyskúšajte si ako tvoríte T, D, N alebo S a Š a všimnite si, že ich vyslovujete cez konček jazyka: práve toto sa mnohé deti s rázštepom bez logopedickej pomoci nedokážu naučiť. Ovplyvňuje to zrozumiteľnosť ich reči, lebo v slovenčine sú T, D, N a sykavky veľmi frekventované, tvoríme nimi mnoho slov. Táto oblasť sa tiež zacieľuje v ranej stimulácii - link a potom aj neskôr, nácvikom výslovnosti po 4. roku - link.