Rola rodičov vo vývine dieťaťa

Rola rodičov vo vývine reči dieťaťa

Čo ak by deti vyrastali bez rodičov alebo opatrovníkov? Naučili by sa rozprávať samé? Akú rolu zohráva rodič v procese osvojovania reči? Že dieťa začína v určitom veku džavotať, používať gestá, slová a spájať slová do rozvitých viet, vnímajú rodičia často ako prostý fakt. Neuvedomujú si, akú kľúčovú úlohu v procese vývinu reči dieťaťa zohrávajú.

Osoby, ktoré sú s dieťaťom v každodennom kontakte, uspokojujú jeho potreby, venujú mu pozornosť, rozprávajú naň, a tým nevedome budujú jazyk a reč. Reč by sa dostatočne nerozvinula, ak by nedochádzalo k interakciám medzi rodičom a dieťaťom. Pod interakciami myslíme situácie, kedy rodič s dieťaťom venujú spoločnú pozornosť rovnakej činnosti či predmetu - napr. rodič alebo dieťa drží v ruke hračku, obaja sa na ňu pozerajú a vymieňajú si očný kontakt. Vtedy sa prirodzene naskytá príležitosť na napodobňovanie zvukov a motorických pohybov, ukazovanie, pomenovávanie predmetov, komentovanie diania, či na žiadanie. Rodič tieto príležitosti podvedome využíva a dochádza tak ku komunikačným výmenám medzi ním a dieťaťom. Zárodky konverzačných výmen vznikajú vlastne od narodenia dieťaťa, ale zreteľne ich môžeme pozorovať už v období okolo 8. mesiaca, keď dieťa začne používať ukazovacie gestá - cez mamu sa pokúša dostať k nejakému predmetu, alebo chce prostredníctvom predmetu získať pozornosť mamy.

Treba podotknúť, že aj keď dieťa do 8. mesiaca života nekomunikuje zámerne, jeho správanie (plač, džavot, smiech...) napriek tomu interakciu podporuje a aj tu má rodič svoju úlohu: keď dieťa začne džavotať, pretože sa hrá so svojimi artikulačnými orgánmi, rodič pribehne a podvedome priraďuje týmto náhodným zvukom určitú zvukovú formu (napr. baba; gaga...). Nabudúce, pri ďalšej vokalickej hre dieťaťa, rodič pravdepodobne tieto zvuky vytiahne a začne ich dieťaťu modelovať. Rodič teda nerozvíja len slovnú zásobu a vetnú skladbu dieťaťa, ale i repertoár jeho rečových zvukov.

Aby však boli interakcie naozaj kvalitné, musí rodič zmeniť spôsob, akým komunikuje. Ak by komunikoval svojou "dospeláckou" rečou, dieťa by sa v prúde jeho dlhých a rozvitých prehovorov stratilo. Ide o podobnú situáciu, ako keď človek vycestuje do zahraničia a neovláda cudzí jazyk - dlhým vetám nebude rozumieť, ale ak mu domáci ukáže predmet a pomenuje ho jedným slovom, každý pochopí, že takto sa daný predmet volá. Väčšina rodičov sama cíti potrebu prispôsobiť komplexnosť svojich prehovorov možnostiam dieťaťa a intuitívne siahajú po tzv. "reči orientovanej na dieťa". Takáto reč obsahuje najmä kľúčové slová, krátke vety a gestá. Len tak má totiž dieťa možnosť porozumieť "cudzej reči" rodiča a naučiť sa ju postupne používať.

Takáto reč rodičov venovaná dieťaťu je spočiatku veľmi jednoduchá, ale časom sa mení, vyvíja a stáva sa zložitejšou podľa toho, ako dieťa rastie, dozrieva a najmä podľa toho, ako hovorí. Rodičia sa dokážu intutívne a postupne prispôsobovať svojmu dieťaťu tak, aby mu krôčik za krôčikom pomáhali osvojovať si reč. 

Niekedy sa však stáva, že sa reč dieťaťa nevyvíja tak dobre, ako by sme očakávali. Vtedy je potrebné, aby rodičia vyhľadali logopéda. Naučí ich používať špeciálne stratégie a techniky, ktoré im umožnia ešte viac pomáhať dieťaťu pri osvojovaní reči. Každé dieťa je iné a pre každé bude potrebné pozorne vybrať tie najvhodnejšie stratégie. Poraďte sa so svojim logopédom a pozrite si časť: Rola rodičov v logopedickej terepii.