Rola rodičov v logopedickej terapii
Ak je vývin reči dieťaťa v porovnaní s rovesníkmi narušený alebo sa oneskoruje, prvým, kto pocíti pochybnosti, je rodič. Na Slovensku sa povedomie verejnosti o logopédii a o tom, čo logopéd vykonáva, zatiaľ len formuje. Bohužiaľ sú ešte stále v spoločnosti zakorenené predstavy, že akékoľvek rečové ťažkosti sú u detí normálne a dieťa všetko dobehne po nástupe do materskej škôlky. Niekedy tomu tak nemusí byť a rodič potom vyhľadáva odbornú pomoc neskoro. A teda prvou základnou úlohou rodiča je byť vnímavým voči vývinu svojho dieťaťa a vyhľadať pomoc logopéda, ak cíti pochybnosti o vývine jeho reči.
Po diagnostike logopéd oznámi, či sa dieťa oneskorujte alebo je vývin reči narušený výraznejšie a potrebná je okamžitá logopedická terapia. Logopedickú terapiu väčšinu času nevykonáva logopéd, logopéd ju odborne vedie. Väčšinu terapie doma odvádza rodič sám pomocou postupov, ktoré ho logopéd naučil v ambulancii. Zameriava sa na plnenie cieľov, ktoré stanovil logopéd, a v prípade nejasností ho žiada o poradenstvo. Môžeme povedať, že úlohou logopéda je na základe odborných vedomostí hľadať cesty ako rozvíjať reč do najväčšej možnej miery a úlohou rodiča je previesť svoje dieťa po tejto ceste.
I v súčasnosti sa ešte stále stretávame s tým, že rodičia pred návštevou ambulancie nevedia, čo majú očakávať, čo pre nich samotných vyplýva z absolvovania logopedických sedení. Či sa dieťa čarovne rozrozpráva hneď pri prvom sedení, alebo bude terapia trvať roky, či stačí dieťa ponechať v ambulancii, alebo sa treba na sedení mentálne aj fyzicky zúčastniť. V prvom rade treba podotknúť, že každé dieťa je iné, a takisto i pracovný štýl rôznych logopédov sa môže mierne líšiť. Napriek tomu by mal byť dodržaný základný princíp - že rodič odchádza z ambulancie dostatočne informovaný (podľa potreby - o vývine reči, o komunikačných stratégiách, o slabých a silných stránkach a pod.), mal by poznať cieľ nácviku, mal by obdržať potrebné materiály, mal by poznať postup nácviku a tento postup by si mal spolu s logopédom natrénovať v ambulancii. Rodič cvičí doma s dieťaťom ideálne každý deň aspoň 10-15 minút. Na ďalšom sedení logopéd skontroluje, ako sa daril domáci nácvik - rodič predvedie, ako doma cvičili, dáva inštrukcie dieťaťu. Logopéd tak zistí, či bola úloha správne pochopená, či doma trénovali správne, a či je prítomný progres. Ak je stanovený cieľ splnený (napr. dieťa sa naučí tvoriť slovo bum počas hry s kockami; alebo sa naučí dvihnúť jazyk a brnknúť ním o zuby), logopéd zadá novú úlohu a opäť zaškolí rodiča.
Veľmi dôležitou úlohou rodičov je motivovať dieťa pre terapiu. Logopedický nácvik zvyčajne trvá mesiace a niekedy aj roky, pričom sa vykonáva takmer denne. Ak má dieťa túto cestu úspešne absolvovať, musí byť motivované a potrebuje mať z procesu terapie radosť. Logpopéd vám poradí, ako sa to dá urobiť, ale väčšinou práve rodičia vedia lepšie odhadnúť, ako svoje dieťa správne motivovať.
Prečo je dôležité oboznámiť rodičov s rolou, ktorú budú v terapii zastávať? Lebo len rodič poznajúci a rešpektujúci základné princípy fungovania logopedickej terapie zabezpečí jej úspešnosť.