Porucha rezonancie

Niektoré deti s rázštepom na podnebí môžu mať poruchu rezonancie. Stáva sa to asi u 20-40% prípadov. Porucha rezonancie, alebo ľudovo - nosová reč môže mať dvojaký charakter. Dieťa môže mať tzv. hypernazalitu (zvýšenú nosovosť reči) alebo tzv. hyponazalitu (zníženú nosovosť reči), a tiež kombináciu oboch porúch. Porucha rezonancie sa môže vyskytovať spolu s poruchou výslovnosti ale aj samostatne. 

Najčastejšími príčinami zvýšenej nosovosti reči - hypernazality - býva tzv. velofaryngálna insuficiencia (pozri tu) alebo oronazálna komunikácia (pozri tu). Reč dieťaťa s hypernazalitou znie príliš nosovo, uniká mu vzduch do nosa, čo niekedy počuť ako šelest a mnohé hlásky stratia tlak a preto budú menej výrazné. U detí so závažnou hypernazalitou sa niekedy stáva, že sa hlásky v ich rečovej produkcii nedajú dobre rozpoznať, napríklad B znie M, D sa podobá na N. Vtedy je zrozumiteľnosť reči dieťaťa veľmi slabá. 

Druhým typom poruchy rezonancie je hyponazalita: znížená nosovosť reči. Reč dieťaťa vtedy znie duto, dieťa nevie dobre vyslovovať nosové hlásky M, N a Ň a niekedy znejú zvláštne aj samohlásky. Príčinou hyponazality je takmer vždy anatomická prekážka v nose alebo v priestore za nosovou dutinou (v nosohltane). Aj u detí bez rázštepu sa bežne stáva, že majú zväčšené nosové mandle (tzv. hypertrofické adenoidy), ktoré spôsobujú takúto zníženú nosovosť. U detí s rázštepom je však veľmi častou príčinou aj krivé nosové septum - stredová prepážka v nose.  Ak sa kvôli rázštepu nevyvinula správne, môže byť vychýlená do strany alebo môže mať nepravidelný tvar, čo spôsobuje, že časť nosovej dutiny je menej priechodná pre vzduch. Dieťaťu sa môže ťažšie dýchať a odzrkadlí sa to aj na reči v podobe hyponazality. Aj znížená nosovosť môže byť rôzneho stupňa: sú deti s vážnou hyponazalitou a potom aj deti, u ktorých si ju takmer vôbec neuvedomujeme. 

Malá skupina detí s rázštepom má aj kombináciu oboch porúch, tzv. zmiešanú poruchu rezonancie. Každú z nich budú lekári a logopédi zvažovať a liečiť osobitne. 

Niektoré deti môžu mať poruchu rezonancie vážnu a budú potrebovať operáciu (viď nižšie), Iné deti však môžu mať len nenápadný a nezávažný problém s nosovosťou, ktorý nebude vyžadovať žiadnu liečbu a nebude dieťaťu ani nijako vadiť v komunikácii s inými deťmi, či v škole. 

Poruchy rezonancie sa takmer nikdy nedajú naprávať logopedickým nácvikom. V minulosti sa verilo, že logopédi dokážu rôznymi cvičeniami a technikami naučiť dieťa hovoriť "menej nosovo", výskum však ukázal, že sú takmer neúčinné. Iba veľmi malá skupina detí môže čiastočne zareagovať na takýto nácvik. Drvivá väčšina detí so zreteľnou poruchou rezonancie však bude potrebovať operáciu, ktorá odstráni jej príčinu - anatomický defekt na podnebí (velofarnygálnu insuficienciu alebo oronazálnu komunikáciu) alebo v nose či nosohltane. O tomto sa poraďte s lekármi a so skúseným logopédom.