Diagnostická terapia

Diagnostická terapia je proces logopedickej stimulácie reči, ktorou logopéd testuje, či má dieťa velofaryngálnu insuficienciu (link) alebo nie. Inými slovami, logopéd zisťuje, či sa dieťa dokáže naučiť normálne rozprávať s takým podnebím ako má po prvej operácii. A teda, či dieťa nepotrebuje ešte jednu operáciu na podnebí. 

Deti s rázštepom môžu mať ťažkosti s rečou preto, že majú velofaryngálnu insuficienciu, ale aj z rôznych iných dôvodov. Tak ako aj deti bez rázštepu, môžu mať dedične podmeniený oneskorený vývin reči: v niektorých rodinách deti začínajú hovoriť neskôr. Môže mať aj dedične podmienený o niečo závažnejší narušený vývin reči, alebo poruchu sluchu, či poruchu rozumových schopností alebo nejaký neurologický či percepčný problém (problém vnímania alebo pozornosti), alebo môže byť tiež málo stimulované prostredím. Niektoré deti dlho nehovoria iba preto, že po úspešnej operácii podnebia ešte neobjavili spôsob ako vytvárať tlak v ústach a tvoriť správne spoluhlásky. 

Úlohou logopéda je určiť, prečo dieťa nehovorí a či je príčinou velofaryngálna insuficiencia. Na to sa používa diagnostická terapia. 

Diagnostická terapia sa vykonáva alebo v ranom veku (v druhom roku cca po 13. mesiaci života) alebo okolo 4. roka. V týchto vekových obdobiach sa reč stimuluje najľahšie. Zvyčajne trvá 2-6 mesiacov, ale niekedy to môže byť aj dlhšie. Záver z diagnostickej terapie logopéd odovzdá chirurgovi a pediatrovi v Rázštepovej poradni a ak treba, tí spoločne s rodičmi rozhodnú, či a kedy má dieťa dostať ďalšiu operáciu podnebia. Poraďte sa o tom s vaším logopédom.